Sociálne siete a samota

Autor: Nikoleta Čáková | 28.11.2019 o 15:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  650x

Aký to musí byť vysoký stav túžby, keď vás na sociálnej sieti vo veľkom oslovujú ľudia, ktorí vidia, že máte novo vytvorené konto bez foto.

Pokec

Vytvorené  nové ženské konto bez foto, navštívených niekoľko miestností a plná schránka správ od horlivých pánov bažiacich po spestrení dňa resp. života. Niekto hľadá spriaznenú dušu, niekto zábavu.

Aký to musí byť vysoký stav túžby, keď vás vo veľkom oslovujú ľudia, ktorí vidia, že máte práve vytvorené konto bez foto. Avšak skúsia, zato nič nedajú – veď majú sieťovú ochranu.

Jeden muž  sa verejne pohoršoval, že si na POKECI nevie  nájsť priateľku, že sa najprv chcel zabezpečiť aby všetko mal, a keď všetko má, tak sa mu nedarí. 

 

Facebook

Život na FB bez foto – príjemné vychutnávanie si občasného četovania s dlhoročnými priateľmi s ojedinelým vstupom cudzinca na scénu.

Život na FB s foto –  napísal mi muž, najprv jeden, potom druhý, napísal aj tretí a napísal aj 30-ty. Ich častým výrokom bolo: „Najhoršie je byť sám.“

Si sám, či nie si sám, keď si osamote bez ľudí?

Existuje nato viacero pohľadov:

Z pohľadu cirkvi - Nikdy nie si sám, lebo boh je vždy s tebou.

Z pohľadu ateistu - Keď si sám, si sám, jednoducho a  logicky.

Myslím, že na správnosti tejto odpovede nemusí záležať, keď pochopíme SAMOTU.  Vyššie uvedení muži, však neboli osamote naozaj, mali okolo seba rodinu, kamarátov ale nemali partnera.  Dokonca si neustále s niekým četovali. Avšak kvôli túžbe po niekom blízkom, po spojení, sa im zdala samota neúnosná.

Otázka však vystáva z toho, prečo ľudia túžia spojení?

Existuje určité nastavenie nám vrodené, ktoré tieto pudy vyvoláva, ale nejde len o existenčnú potrebu. Z duchovného hľadiska  to môže byť preto, že sa ľudia túžia s niekým spojiť, zažiť ten zážitok byť v druhom, nakoľko tu existuje duchovné tvrdenie: Všetci a všetko sme jedno  A pokiaľ toto tvrdenie nevieme  ucítiť  iným spôsobom, nevyvíjame sa nejakým smerom, kedy spoznávame takéto roviny bez fyzického kontaktu, tak vtedy sa ľudia potrebujú  emočne zakvačiť na inú osobu, od ktorej sú závislí  a žiadostiví po dodávaní šťastia od nej samej. Lebo osamote si myslia, že byť šťastní nedokážu, a preto hovoria že najhoršie je byť sám.

Tu je môj príklad snahy o zbavenie sa samoty cez interakciu na sociálnych sieťach t.j. návod ako si  zničiť šťastie.

Napísala som  mužovi, najprv jednému, potom tomu istému a potom  som mu napísala znova. Vidina, že by bol  vhodný pre mňa ma zvalcovala ako báger  pekelné murivo. Sama som sa v ilúzii zruinovala. Začala som byť tým kým nie som, začala som sa snažiť byť  v jeho očiach lepšou osobou a prestala som byť sama sebou. Aj keď to nebola až taká diametrálne odlišná zmena v mojom správaní, išlo o obrovskú zmenu v živote. Presunula som svoju pozornosť od života k nemu!  Čím môj pocit šťastia začal závisieť   najmä od neho. Len v jeho prítomnosti som bola šťastná, nie len šťastná – bola som ako na drogách. A uvedomila som si, že toto ani náhodou nie je láska. Toto je závislosť vytvorená mojou mysľou. Mojimi vzorcami. Keď som bola sním či už v skutočnosti alebo v predstave, cítila som prísun energie. Keď som bola bez neho, bola som osamelá a bez pocitov radosti.  Touto svojou závislosťou som zastavila prúd čistej energie, ktorý ma predtým obklopoval a vytváral mi univerzálne šťastie v bytí, bez nejakého dôvodu. A zrazu tu bol on a moje šťastie zmizlo. Ja som ho zatratila kvôli svojej ilúzii.  A najhoršie na tom bolo, že som tohto muža nevidela skutočne  v jeho celistvosti, videla som len nejakú ilúziu  toho, aký si myslím, že je. Domyslela som mu hodnoty, čím som ho celého zničila. Definovala som jeho záujmy, správanie, či dokonca myslenie ale v skutočnosti som ho vôbec nevidela. Neviem aký je, kto to je. Ubrala som mu možnosť byť tým kým je naozaj. Čím  by som, v prípade, že by sme začali spolu žiť, zruinovala už vopred náš vzťah, nakoľko som nevidela jeho celého ale moju predstavu o ňom.  Pravdepodobne by sa to vyvíjalo tým smerom, že časom by začali hádky, že aký je, ako sa zmenil , že toto vôbec nie je on. Aj keď ja neviem kto  to je, nakoľko som mu nedala možnosť nech je sebou a nie len mojou predstavou o ňom. A ako som spomenula tým, že som zastavila svoj prúd  životnej energie a všetku svoju pozornosť som zamerala na neho, nič by ma bez neho nebavilo. Bez neho by som si žila nenaplnene. Tým by som chcela byť stále sním, aby mi dodával pravidelnú dávku pozornosti  t.j. energiu, čo by ho to skôr odrádzalo, vzďaľovalo odo mňa. Pomaly by sme sa odcudzovali. A nakoniec by sme rozišli z rozličných dôvodov, či už kvôli tomu, že sa úplne "zmenil", alebo by som si našla niekoho iného kto mi "dá" viac šťastia, alebo on by chcel viac šťastia  s niekým s kým je slobodnejší a kto ho viac toleruje a vidí ho naozaj.  Alebo možno z úplne iného dôvodu. Ale potom som cez túto frašku svojej mysle prezrela a uvedomila som si, že som šťastná.

Na záver mi z týchto poznaní vychádza, že človek horlivo baží po spoločnosti, lebo zatiaľ neprišiel nato ako byť šťastný a plný života len sám so sebou. Prečo je to tak a ako si vytvoriť úžasný stav aj osamote je už kapitola sama o sebe. Čo sa týka kontaktov cez sociálnu sieť, tak ich  beriem ako súčasťou našich životov. Avšak v osobnom priamom kontakte sa skrýva neuveriteľné čaro.  Je to niečo úplne iné, keď vás cudzí človek osloví a začne sa s vami rozprávať. Je to krásne a v podstate aj absolútne prirodzené, ale nejako sme nato zabudli.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stačilo, štát nebude môcť minúť viac ako si naplánoval

Rezort financií chce výdavkové stropy.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda

Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo


Už ste čítali?