Ja riadim svoj obsah alebo môj obsah riadi mňa ?

Autor: Nikoleta Čáková | 12.12.2019 o 12:15 | Karma článku: 1,66 | Prečítané:  538x

Ideme s kamarátom na víno. Rozprávame sa, smejeme sa až príde na tému politika, kto koho bude voliť. Povie mi, že ide voliť stranu SMER- SD. V tom momente smiech prestáva a myseľ začína byť na poplach.

Buď si o ňom pomyslím, že je totálny ignorant alebo mu to rovno poviem. Ako  môže po tom všetkom, čo sa na Slovensku udialo,   ich opätovne voliť. Nastáva boj, on bojuje za svoj názor a ja za svoj. Nedochádzame ku konsenzusu a potom prechádzame k inej téme, avšak negatívne pocity ostávajú či u mňa, či u neho. Stretnutie končí a ja si len hovorím ako som mohla mať niekoho takého rada, čo sa  s ním stalo veď to bol skvelý človek a zrazu ...

Takýto scenár je v konzumnej spoločnosti celkom bežný a nejedná sa tu o politiku, (išlo len o príklad a vymyslenú scénku) ide o všetky témy sveta (stravovanie, náboženstvo, spoločnosť, zdravie atď.), v ktorých niekto narúša - to moje poznané, vytvorené a prijaté za svoje. Môj obsah, ktorý prezentujem  svojimi názormi.

Každý človek má v mysli nejaké obsahy, ktorými sa riadi a  navonok  ich  vyjadruje vo forme názorov. Vybudovávame si ich počas celého života, na základe toho s čím sa stretávame, v čom žijeme, čo sme prežili, na základe informácií, ktoré sa ku nám z okolia dostávajú. Prijímame ich od ľudí, médií, rodiny, občas aj vnútorného zdroja. Niekedy je to "úplná zhoda náhod", že niekto sa prezentuje ako prívrženec kapitalizmu a niekto prívrženec socializmu, komunizmu, nacionalizmu atď. Proste ho život k tomu doviedol.

 Daný človek mal v živote tak utvárané situácie a získaval informácie takého typu, ktoré v jeho mysli do seba nejakým spôsobom pozapadávali a vytvorila sa myšlienka prívrženectva pre nejaký systém.

Tento človek má svoj názor, ale on nie je tým názorom. Je to proste človek, ktorý má určitý názor, tak ako mám ja svoj. Je normálne, že sa nám nepáči niekoho názor, ale je úplne nelogické nemať rád toho človeka, doslova ho nenávidieť a škodiť mu kvôli tomu, že má iný názor ako ja. Zajtra zmeníš názor a ja ťa už rád mať začnem? Potom ho zasa zmeníš, lebo príde k tebe iná informácia a ja ťa opäť prestanem mať rád.

     ...

Človek  nerovná sa názor. Človek je živá bytosť, rovnocenná mne tebe aj jemu. Človek aj keď má názor, ktorý môže mať deštruktívne následky je stále rovnocenný mne. Zato  ho však nebudem zavrhovať  ako ľudskú bytosť,  avšak  s jeho názorom nebudem súhlasiť, nebudem ho v ňom podporovať. Keď jeho názor začne ohrozovať slobodu alebo iné hodnoty zasiahnem, ale nič to na tom nemení, že ten človek mi je stále rovnocenný aj napriek tomu, že má iný názor. Mám ho rád napriek tomu, že je dušou komunista.

Pokiaľ znenávidím nejakého človeka, kvôli tomu, že prezentuje nejaký príkladne deštruktívny názor, čo tvorím? Tvorím opačný extrém tomu jemu. Cesta nenávisti nikdy nebude správna. Zasiahnuť treba, ale zachovávať nadhľad je počas toho to správne.

                                                                                  ...

Celý život som jedla mäso a zrazu prídem k názoru, že je ekologickejšie, empatickejšie aj zdraviu prospešnejšie stravovať sa vegetariánsky. Chovné zvieratá v bitúnkoch majú hrozné podmienky pre život  a celý život trpia kvôli tomu, aby sa neskôr mohli zabiť  a my  sme ich  mohli zjesť. Mám názor, že správne je byť vegetarián. Ale nezačnem kvôli tomu ostatných ľudí, ktorí jedia mäso odsudzovať,  nenávidieť, zavrhovať a strániť sa ich spoločnosti.

V prípade, že  začnem šíriť  násilie voči mäsožravcom, budem ich osočovať a verejne zosmiešňovať, tvorím presný opak  toho čo chcem dosiahnuť. Vytváram extrém a tým pôsobím opačným spôsobom na ľudí, aký je môj záujem.  Pokiaľ pôjdem cestou boja voči nim, ich odpoveďou bude len tvrdšie zoskupenie a odboj. Posilňujem mäsožracov v ich názoroch jesť mäso a mňa nikto nebude brať vážne a rešpektovať. Začnú zavrhovať vegetariánov všeobecne. Proste ich rešpektujem ako mne rovnocennú bytosť, aj keď ich nemusím podporovať v ich názore. Môžem prezentovať svoj názor, ale nechám im slobodu,  nech si oni určia kým chcú byť,  pokiaľ to nie je na úkor iného človeka.

                                                                                ...

Tak je to aj s ľuďmi a s ich politickými názormi.  Niekto volí Fica alebo niekto volil Fica. Čím dlhšie bol pri moci, tým viacej škandálov a neuveriteľných bezcharakterností začalo vychádzať na povrch. Preto sa rozhodol, že každý kradne, tak možno ten Kotleba  nebude kradnúť a potom volil Kotlebu. Teraz má názor, že Kotleba je spasiteľ Slovenska. Pokiaľ som si  však ja vytvorila názor, že Marian Kotleba je hrozbou pre našu spoločnosť, nakoľko sa vždy prejavoval ako človek s nechuťou ku všetkému cudziemu. Svoj dôraz kládol v rôznych obdobiach na rôzne skupiny – prvotný antisemitizmus nahradil odpor voči maďarským „potomkom kočovných aziatov“, až prešiel naplno k „rómskym parazitom“ a napokon moslimom. A začnem svoj názor prezentovať spôsobom, že budem odsudzovať ľudí, že ho idú voliť. Zaškatuľkujem ich do škatule primitívec. Zavrhnem ich a budem sa voči nim bryzgotne prezentovať a  odmietať ich spoločnosť, čo tvorím?  Tvorím spoločenský extrémizmus. Spoločensky ho s dôsledkami stíham za jeho pohľad na vec. Zosmiešňujem ho. Nedávam mu možnosť vyjadriť sa k jeho postrehom. O čo som iný ako on. Ale pokiaľ  mi vysvetlí svoj pohľad na danú vec, vypočujem aj druhý názor, preskúmam jeho logickosť, využiteľnosť, hodnotovosť, všetky súvislosti (nie len to čo mi sedí)  a potom sa vyjadrím  a verejne prezentujem k danej veci. Je to niečo úplne iné,  a to aj v prípade, že  naďalej nesúhlasím s názorom toho človeka, rešpektovala som ho ako rovnocennú bytosť. Nevytvorila som žiadny extrém a zároveň nezačínam byť v jeho očiach nepriateľom, lebo ho nezavrhujem zato k čomu sa on dostal, aké obsahy práve prežíva a zároveň ich prezentuje. Dochádza k možnému rozvoju mňa aj nášho oponenta, vzájomnému obohacovaniu prípadne spolupráci,  v zmysle toho, čo bude pre všetkých najlepšie. Obohatil som spoločnosť.

Viem, že to znie ako ideológia ale  ako začať niečo meniť, keď nie od seba. Tak ako máš ty v rukách tento svet, mám ho aj ja.  A ja nikdy nezmením teba, môžem však zmeniť seba v čom niekto uvidí zmysel a pridá sa do prúdu tvorenia v spolupráci.

Čiže ako som spomenula, všetky naše súčasné súdy, myšlienky, pohľady, ktorými sa  riadime, nás vytvorili z nejakého prostredia, z ktorého sme vyšli. Máme ich v našom vedomí a sú súčasťou podvedomých štruktúr mysle. Ale nie je to nič také, čo zajtra nemôže byť opäť iné. Niečo si uvedomíme a zrazu myslíme inak. Preto keď nám niekto niečo vyjadrí, čo sa odlišuje od nášho názoru môžeme:

  1. Vrčať, skákať,  byť frustrovaný, útočný, zavrhujúci. Vyhýbajúci, odmietajúci spoločnosť a zaškatuľkovať ľudí do skupiny –  raz mešuge, navždy mešuge (žiadna šanca normálnosti) - VTEDY NÁŠ OBSAH OVLÁDA NÁS - reagujeme podvedome, emočne, impulzívne.
  2.  Vedome preskúmať jeho obsah tvoriaci jeho názor, jeho príčiny, vývoj, porovnávať ho so svojimi obsahmi, tým dokonca môžeme prísť k niečomu novému, že ostaneme otvorený pre  nejakú myšlienku z toho  jeho alebo nájdeme riešenie ako z toho von bez  útoku, nenávisti, zavrhnutia či odsúdenia. Môžem mu ukázať svoj názor a pokiaľ si on nechá svoj, nemusí to nič meniť.  Je to len  náš a jeho aktuálny pohľad, ktorý môže kedykoľvek vymeniť za iný. MY RIADIME SVOJ OBSAH. Obohacuje nás to a prichádza vývoj.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: PCR testy odhalili vyše tisíc nakazených, pribudlo 16 úmrtí

Z 44 769 vykonaných antigénových testov zistili 919 pozitívnych osôb.


Už ste čítali?