reklama

Psychické atribúty otužovania, otužovanie ako cesta k vyšším hodnotám.

,,Bŕŕŕŕŕŕŕ ľadová voda bol môj pocit pri pomyslení sa na kúpanie v studenej vode. Ťažká predstava sa však premenila na realitu a otužujem. Som vďačná, lebo život s otužovaním buduje hodnotnejšiu úroveň vnímania. A čo ty a chlad ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

S otužovaním som sa v minulosti pasívne stretla veľa krát, či to boli ľadové medvede z TV, alebo kamaráti, ktorí raz do roka testovali v ľadovom jazere svoju odvahu. Konanie otužilcov ma vždy veľmi fascinovalo ale zároveň mi vyvstávala otázka: „Načo? Kvôli čomu mám opúšťať svoju zónu komfortu? Prečo sa trýzniť a niečo si uberať ? Veď to vôbec nedáva zmysel.“

Ako sa však čas uberal do prítomnosti a moje pasívne strety s otužovaním boli častejšie a častejšie, začalo ma vnútri čosi nahlodávať, že to chcem skúsiť i napriek tomu, že mi studená voda bola vždy nepríjemná, dokonca aj v lete som sa odhodlávala, kým som do nej vošla. Zažívala som dlhé čakacie fázy s postupným osmeľovaním sa počas vchádzania do vody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá chladnejšia voda, ktorú som okúsila, bola približne v auguste minulého roka na Palcmanskej Maši – vodná nádrž Dedinky, ktorá je jednou z najchladnejších na Slovensku. Voda mohla mať okolo 18°C a vzduch okolo 14 °C, pričom fúkalo, čiže pocitová teplota bola ešte nižšia. Nikto sa nekúpal a ľudia chodili vo vetrovkách. Povedala som si, prečo to neskúsiť. A tak som išla. Samozrejme veľmi pomaly, najprv len po členky, pauza, nasledovali stehná, pauza, potom prišlo na rad brucho a stála som tam dlhé minúty kým som sa odhodlala a vrhla do náruče chladu. Zaplávala som si a išla sa usušiť. Keď sa sama seba pýtam čo mi to dalo, odpoveďou bude pocit adrenalínu, vzrušenie z neznámeho a zaujímavú skúsenosť. Od tohto zážitku sa skúsenosti so studenou vodou prehlbovali vo forme kúpaní vo vysokohorských jazerách v Taliansku, v Rakúsku. S kamarátkou sme sa koncom septembra 2019 dohodli, že sa budeme chodiť otužovať raz do týždňa. Otužovali sme sa najmä na Draždiaku v Bratislave, prípadne v iných jazerách na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja prvá kríza nastala koncom októbra, kedy voda mala na Draždiaku nejakých 13 °C a vonku fúkalo a pršalo. S kamarátkou sme počkali kým ustane obrovský lejak a vybrali sme do vody. V tom čase bolo pre mňa veľmi ťažké prijať chlad, čo sa odzrkadlilo jujkaním, aukaním a hlasnými vzdychmi počas vchádzania do vody, čo kamarátku veľmi pobavilo. Pre mňa bolo toto “kúpanie“ zaujímavé a vzrušujúce, avšak psychicky náročné, a to z dôvodu chýbajúceho pokoja, ktorý so sebou môže otužovanie prinášať, a ktorý buduje novú úroveň vedomia.

Nevadí, veď človek môže výskať, kričať, smiať sa, jojkať ale pokiaľ chcem dosiahnuť cítenie pokoja, chce to tréning a najmä prácu s mysľou. Hlavnou vecou, čo má človek urobiť keď ide do studenej vody, je otvoriť sa chladu. Neuzatvárať sa, nesťahovať sa v pocite zimy do seba. Isť plynule do vody s pozorovaním okolia, seba a chladu. Pozerať sa nato z diaľky, ako keby sa to dialo niekomu inému. Nevytvárať si voči tomu procesu žiadne predsudky. Sledovať ako nabiehajú myšlienky, pudové reakcie tela, ktoré by najradšej vybehlo von z vody, ale napriek tomu s čistým vedomím idem ďalej do vody. Všímam si zároveň svoj dych, ktorý uvoľňujem a snažím sa ho jemne vedome ovplyvňovať do jeho plynulosti. Odovzdávam sa chladu, otváram sa mu a nechávam ho pôsobiť. Pritom len pozorujem bez posudzovania. Pozorujem okolie, dych, zimu, svoju myseľ. Som bdelá. Keď sa toto podarí, začínajú sa búrať staré vzorce, nakoľko sa zo začiatku vystavujem niečomu nie veľmi telesne príjemnému, čo sa však cez jasnosť pozorovania stáva psychicky i telesne naplňujúcim. Stáva sa zo mňa jasnozrivý človek. Prepisuje sa moje vnímanie. Nereagujem cez emócie ale cez jasnosť pozorovania. Postojím v tej pár stupňovej vode. Pozorujem pocity tela, ktorými však nenechávam ovplyvňovať (uzatvárať) svoje vedomie. Samozrejme pokiaľ by sa dostavila triaška, alebo nejaké extrémne pocity idem hneď von z vody. Ja však v nej zvyknem zotrvať toľko minút koľko stupňov má voda, alebo koľko intuitívne cítim. Pokiaľ má voda okolo 0 °C zvyknem postáť aspoň 2 minúty. Potom idem von. Stále pozorujem. Vonku sa jemne utriem do uteráka a porozťahujem telo v plavkách. Dám si drepy, kliky. Nie, nie je mi vtedy zima. Je to nový pocit. Oblečiem sa a idem si zabehnúť. Rozprúdiť krv v tele. Väčšinou keď si dám slabý tréning prichádza po čase otužilecká triaška, čo je normálne. Môže sa spustiť soplík ako odpoveď na rozprúdenie lymfatického systému, ktorý nie je dlhodobý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale vráťme sa späť k psychickej stránke otužovania. Pokiaľ sa človeku podarí, ako som vyššie napísala, prežiť pocit odovzdania, neposudzovania zažíva skvelý vnútorný pokoj, harmóniu. Priaznivo to ovplyvňuje psychiku. Takisto pravidelnosť v otužovaní vytvára v človeku disciplínu spôsobom, že sa pozmeňuje jeho vnímanie. Tak ako sa dokáže inak pozerať na telesné nepohodlie v ľadovej vode, tak sa bez úmyselnej snahy prenáša tento pohľad aj na iné „nepohodlia“ v živote, čím sa znižuje ľudská lenivosť a pohodlnosť. Človek ľahšie urobí veci, ktoré mu predtým robili problém, do ktorých samu nechcelo (rôzne aktivity, práca, upratovanie, šport atď.) lebo zrazu nepohodlie zmizlo. Nepohodlie už viac nie je vnímané ako nepohodlie. A to je ten zmysel prečo otužovať. Utvára to nové formy ľudského vnímania. Človek zažije niečo, čo predtým nie. Buduje to hodnoty odvahy, vytrvalosti, trpezlivosti, jasnozrivosti, buduje to cestu k vyšším ideálom.

Nikoleta Čáková

Nikoleta Čáková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Tvorím články z rôznych oblastí. Zoznam autorových rubrík:  Na ceste ženy NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu