reklama

Obohatený pútnik - Cesta hrdinov SNP

Prejsť pešo 750 km dlhú trať cez slovenské hory, doliny s 20 kilovým ruksakom, sprevádzaný aprílovým počasím, vyžaduje veľkú dávku guráže. Svoje o tom vie Revúčan Lukáš, ktorý sa tohto roku rozhodol prejsť Cestu hrdinov SNP.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Lukáš Sokol je 33 ročný mladík pochádzajúci z Gemera, pracujúci na mori v Belgicku a vášnivý cestovateľ, ktorý sa rozhodol absolvovať slovenskú najznámejšiu púť - Cestu hrdinov SNP o dĺžke 750 km, ktorú prešiel za 27 dní v období od 18.04. – 14.05.2020.

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín. Prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 a 1945.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ahoj Lukáš, prešli 4 dni od kedy si úspešne dokončil Cestu SNP, stihol si sa už zregenerovať ?

Zregenerovať určite nie, lebo nohy ma ešte stále bolia ale začínam cítiť, že mi to chýba a keby niet bolesti, vrátim sa na istý úsek za ľuďmi, ktorí potrebujú podporu.

O akých ľudí ide ?

Na stránke www.cestasnp.sk sa človek môže zaregistrovať a online zaznamenávať svoj príbeh cesty t.j. - pridávať fotky, informácie z cesty akými sú ubytovanie, stravovanie, pocity, pričom niektorí ľudia by potrebovali počas cesty podporu materiálnu či psychickú.

Ako vznikol nápad vybrať sa na spomínanú cestu, čo ťa k tomu viedlo ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden večer približne pred 3 rokmi som sedel v pražskom pube a započul som čašníčku, ktorá hovorila o dlhom putovaní v Španielsku, čím som sa následne inšpiroval a vybral na Svätojakubskú púť do Santiago de Compostela o dĺžke cca 600 km. Po tejto prvej púti som začal oveľa viac slobodne cestovať, typu nájdem si letenku a precestujem krajinu. Výber leteniek bol skôr intuitívny. Takto som prešiel niekoľko krajín, pričom poslednou, boli koncom minulého roka Kapverdy a ako som behal po púšti v suchu a bez vody, opäť ma začala lákať myšlienka dlhšej púte. Existovalo viacero variant pútí, ale nakoniec som sa dozvedel o ceste SNP, a keďže som bol kvôli pandémii koronavírusu na Slovensku, rozhodol som sa ju absolvovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bral si uvedenú cestu ako možnosť sebarozvoja, položil si si nejaké otázky, na ktoré si chcel nájsť počas cesty odpovede ?

Samozrejme, že mi behali hlavou rôzne myšlienky ohľadne budúcnosti, práce – či sa vrátiť na more do Belgicka, kde sa usadiť, ale v prvom rade to bola pre mňa cesta života o prítomnosti a o slobode. Ten pocit, keď presne nevieš kde budeš v noci spať, aká bude cesta, čo počas dňa zažiješ - bol skvelý. Nezvykol som si robiť dlhodobé plány na cestu, max na 1 deň aj to hmlisto, netrápil som sa odpoveďami. Cieľom bolo si naplno užiť deň v prítomnosti.

  „tvoriť slobodné rozhodnutia

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 neovplyvnené

 strachom"

Dostal si odpovede ohľadne životných otázok ?

Áno a to v podobe, že chcem žiť na Slovensku, postaviť si zrub, žiť slobodne, nebyť odkázaný na niečo, na niekoho v zmysle tvoriť slobodné rozhodnutia neovplyvnené strachom.

Kde si zvykol prespávať, čo jedol a s čím všetkým má človek rátať keď sa vyberie na takú dlhú púť ?

Ako prvé je potrebné zvážiť obdobie, v ktorom sa ide putovať a prispôsobiť tomu výbavu. Ja som tak neurobil, nemám ani skúsenosti s predošlým stanovaním, čiže som si len odhadom nakúpil vybavenie. Počas prvej noci som viedol boj so strachom z nebezpečenstva – samota, tma, zvery, a preto som si urobil ochranné opatrenie vo forme šnúry okolo stanu, pričom na jednom konci bola plechovka, na druhom konci fľaša ako alarm na prichádzajúce nebezpečenstvo. Počul som každé jedno prasknutie, puknutie, pohyb v lese. Nadránom ma prepadla obrovská zima a do rána som už oka nezažmúril, pritom som mal na sebe oblečené všetky veci. Po východe slnka som sa pobalil, vybral na cestu a ďakoval, že som živý a zdravý, a že môžem pokračovať.

Prvá noc - stan s ochrannou šnúrou
Prvá noc - stan s ochrannou šnúrou 

Vládal si pokračovať po prebdenej noci?

Nepociťoval som nejakú extra únavu ale druhú noc som si už ani ochrannú šnúru nenatiahol. V noci sa mi podarilo zaspať aj keď nadránom ma opäť prebudilo drkotanie od zimy. Ale čo som mal robiť, penzióny boli zatvorené všetky reštaurácie taktiež, čiže som sa spoliehal sám na seba a nato čo mám v batohu.

Prespával si najmä v stane ?

Striedal som prespávanie v stane, v útulni a po dvoch týždňoch som išiel prespať do penziónu, predsa vďaka za teplú sprchu. Cestou som občas stretol ľudí, ktorí mi chceli pomôcť a pozvali ma k sebe na chatu, kde ma aj pohostili. Poslednú tretinu cesty som prespával prevažne v penziónoch.

Obrázok blogu

A čo strava?

Jedlo som mal väčšinou nabalené na 3 - 4 dni, skladalo sa z orieškov, müsli, konzerv so strukovinami, a v neposlednom rade polievok v 7 dcl pohároch, ktoré som si doprial po celodennom úseku cesty, a to potom čo som si založil oheň a vybalil sa. Bol to pre mňa obľúbený rituál a veľký pôžitok. 

Jeden deň som sa stratil v lese, nemal som signál tak som zišiel do doliny až som sa ocitol v Harmanci, kde som natrafil na reštauráciu. Bolo to hneď po uvoľnení korona opatrení a ten pocit šťastia, keď som si mohol vychutnať teplé jedlo na terase reštaurácie, bol neopísateľný. Dodalo mi to veľkú silu ísť ďalej. Bol som ich prvý zákazník.

Neoľutoval si niekedy počas cesty, že si sa nato dal?

Ani raz a to som prežil rôzne situácie. Jeden deň, keď som prechádzal úsekom Nízkych Tatier sprevádzaný lejakom a hmlou, ma zastihla krúpová smršť a roztrhol sa mi pršiplášť. Vtedy mi premokli všetky moje veci, strava ale vedel som, že ide len o jeden moment, zlý deň a je potrebné ísť ďalej. Prísť k útulni, kde si vysuším veci a druhý deň pokračovať v ceste.

Čo všetko si je potrebné so sebou zobrať a aké sú približné finančné náklady cesty ?

Ako som spomenul, záleží od obdobia – preto treba zvoliť vhodný stan, komfort spacieho vaku a pohodlie karimatky, ďalej horák, plyn. bomba, dobrý ruksak, hrniec, príbor, nožík, solárna nabíjačka, čelovka a vhodne zvolený výber topánok a oblečenia – u mňa to boli 1 barefootové topánky, 2 tričká, 1 dlhé, 1 krátke nohavice, 1 pršiplášť a po 3 ks spodného prádla a kvalitných ponožiek z ovčej vlny. Najdôležitejšie boli pre mňa trekingové paličky, ktoré mi pomohli prísť až do cieľa, bez ktorých by som to nedal. Ako nepotrebnými sa ukázali trekové boty, z ktorých som mal otlaky, navyše oblečenie, mydlo na pranie, sekera, filtračná fľaša. Náklady na stravu a ubytovanie boli vo výške cca 400,- Eur a na výbavu cca 1200,- Eur.

Nepotrebné veci
Nepotrebné veci 

Čo bolo pre teba počas púte najťažšie a opačne bol si z niečoho milo prekvapený ?

Najťažším pre mňa bola nepripravenosť na počasie, najmä chlad. V noci keď klesla teplota o 16 stupňov Celzia a bol som sám v lese pri nejakej opustenej búde, nebolo mi všetko jedno a necítil som sa najlepšie, ale aj to je súčasť cesty, preveriť svoje psychické a fyzické sily, zistiť čo všetko človek dokáže.

Milo ma prekvapili ľudia, ktorí mi pomohli nájsť cestu, útulňu, dali jedlo na cestu, požehnali, venovali poslednú čokoládu, vodu, pivo, domácu alebo ubytovali. Je to cesta života, na ktorej človek stretne veľa skvelých ľudí so srdcom na správnom mieste.

Aké sú tvoje ďalšie cestovateľské plány a zopakoval by si cestu SNP ešte raz ?

Budúci rok by som určite chcel absolvovať nejakú púť, pravdepodobne opäť cestu SNP alebo Svätojakubskú. Ozvalo sa mi viacero priateľov, ktorí by sa ku mne radi pridali aspoň v určitom úseku cesty.

Tvoj najlepší deň ?

Za svoj najlepší deň by som označil predposledný, kedy som sa ponáhľal z Pezinskej Baby na Biely Kríž, pretože som sa chcel vyhnúť prichádzajúcemu dažďu. Počas cesty začalo pršať, nemal som ani signál na mobile a po príchode ku chatám na Bielom kríži bolo všetko obsadené. Vyčerpaný som sa teda vybral do lokálneho pohostinstva, kde som sa spýtal obsluhy či nie je niečo voľné v okolí. Poradili mi prístrešky, pod ktorými sa dá prenocovať, i keď po pravde sa mi vonku prespávať vôbec nechcelo, keďže som už bol na pokraji so svojimi silami. Ale išiel som si ich obzrieť. Počas cesty mi však zavolal šéf pohostinstva, ktorý mi ponúkol jednu voľnú izbu hore v podkroví. Opäť skvelí ľudia, ktorí mi dali ubytovanie, zabezpečili stravu a postarali sa o zábavu až do rána.

Izba v podkroví pohostinstva
Izba v podkroví pohostinstva 

 „celý čas ideš po značke, zrazu značka skončí a čo ďalej ?"

 „Nie je to o cieli, ale o ceste."

Aký si mal pocit po príchode do cieľa?

Celý čas ideš za značkou a zrazu značka skončí a čo ďalej ? Na konci som nepociťoval extra uspokojenie, naplnenie lebo to nie je o tom cieli ale o ceste. Na druhej strane som bol rád, že som bol schopný niečo také v živote urobiť. A aj na stránke www.cestaSNP.sk som nazval svoju púť „život je cesta“ a treba ho prežívať každým dňom v prítomnosti.

Aké posolstvo si si so sebou doniesol ?

Začal som si viac vážiť slobodu, že nemusím robiť to čo nechcem a môžem robiť to a byť takým človekom akým chcem byť.

Nikoleta Čáková

Nikoleta Čáková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Tvorím články z rôznych oblastí. Zoznam autorových rubrík:  Na ceste ženy NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu